blog

Slovné druhy

Čo sú slovné druhy?

Slovné druhy sú skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti – to znamená, že jedna a tá istá skupina má spoločné miesto v slovnej zásobe jazyka.

Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka. Morfológia je spoločne so syntaxou hlavnou zložkou, na ktorej je postavená celá gramatika.

Slovenčina má 10 slovných druhov:

• podstatné mená (substantíva)

• prídavné mená (adjektíva)

• zámená (pronominá)

• číslovky (numeráliá)

• slovesá (verbá)

• príslovky (adverbiá)

• predložky (prepozície)

• spojky (konjunkcie)

• častice (partikuly)

• citoslovcia (interjekcie)

Klasifikácia (rozdelenie) slovných druhov

Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. Tieto celky sú rozdelené na základe niekoľkých hľadísk:

• lexikálne hľadisko je postavené na tom, či slovný druh dokáže samostatne vyjadriť lexikálny význam;

• morfologické hľadisko rozdeľuje slovné druhy podľa toho, či majú schopnosť meniť svoj tvar vďaka skloňovaniu, časovaniu či stupňovaniu;

• syntaktické hľadisko hodnotí slovné druhy na základe toho, či sú schopné vystupovať ako vetný člen alebo nie.

Podľa vyššie spomínaných hľadísk delíme slovné druhy nasledovne.

1. Lexikálne hľadisko:

• plnovýznamové slovné druhy (autosémantické),

• neplnovýznamové slovné druhy (synsemnatické).

2. Morfologické hľadisko:

• ohybné slovné druhy (flektívne),

• neohybné slovné druhy (neflektívne).

3. Syntaktické hľadisko:

• slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou t.j. plnia funkciu vetného členu (autosyntagmatické)

• slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti, t.j. neplnia funkciu vetného členu (synsyntagmatické)

Podstatné mená sú hlavným slovným druhom, ktorý sa označuje aj ako substantívum. Slová, ktoré sa označujú ako podstatné mená, sú plnovýznamové a ohybné, pretože je ich možné v slovenskej gramatike skloňovať. Substantíva označujú osoby, zvieratá, veci, rastliny, vlastnosti, deje a vnútorné emočné stavy.

Druhy podstatných mien

V slovenčine sa podstatné mená rozlišujú podľa všeobecnosti a abstraktnosti.

Určujeme pri nich teda, či sú:

• všeobecné alebo vlastné,

• konkrétne (inak označované aj hmotné) alebo abstraktné (inak označované aj ako nehmotné).

Poďme si charakterizovať tieto druhy podrobnejšie.

Všeobecné podstatné mená

Všeobecné podstatné mená, označujú sa aj ako apelatíva, pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a deje, keď nemáme na mysli nikoho a nič konkrétne. V texte sa píšu s malým písmenom na začiatku slova.

• Osoby – človek, dieťa, chlapec, žena

• Zvieratá – mačka, hus, žirafa, gorila

• Veci – pohár, stolička, škola, autobus

• Deje – pôrod, cvičenie, beh, turistika

Vlastné podstatné mená

Vlastné podstatné mená, inak aj propriá, označujú mená ľudí a bytostí, národy i národnosti, zemepisné názvy, pomenovania sviatkov, pamiatky, stavby, atď. a začínajú sa vždy na veľké začiatočné písmeno.

• Mená ľudí a bytostí – Zuzana Čierna, Rex, Ježiš Kristus, Ľudovít I.

• Národy a národnosti – Slovák, Čech

• Zemepisné názvy – Austrália, Indický oceán, Slovenská republika, Karpaty, rieka Turiec, Žilina

• Sviatky – Vianoce, Veľká noc, Deň matiek

• Pamiatky – Oravský hrad, Bojnický zámok

• Stavby (Most SNP, Kino 1. máj, Múzeum Martina Benku

Konkrétne podstatné mená

Konkrétne podstatné mená označujú osoby, zvieratá, veci a rastliny, ktoré sú hmotné.

• Osoby – mama, rodič, kamarát, prezidentka

• Zvieratá – pes, slon, myš, zajac

• Veci – pero, kniha, počítač, stôl

• Rastliny – ruža, ďatelina, smrek, púpava

Abstraktné podstatné mená

Abstraktné podstatné mená pomenúvajú určité vlastnosti, vnútorné stavy, deje, schopnosti či javy, ktoré nie sú hmatateľné.

Príklady sú:

• vlastnosti – krása, múdrosť, bystrosť,

• vnútorné stavy – láska, nešťastie,  náklonnosť,

• deje – konferencia, búrka, príliv,

• javy – hrom, hluk, minúta,

• schopnosti – flexibilita, komunikatívnosť, dochvíľnosť.

Gramatické kategórie

Na to, aby ste zistili, či ide o slovný druh podstatných mien, si môžete položiť otázku KTO? ČO? Pri gramatickom rozbore sa určujú nasledovné gramatické kategórie:

• rod,

• číslo,

• pád,

• vzor

• a LEN v mužskom rode sa určuje aj životnosť.

Rod podstatného mena môže byť mužský, ženský a stredný.

Číslo sa pri podstatných menách určuje jednotné (singulár) alebo množné (plurál).

Pád pri podstatných menách môže byť nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál alebo inštrumentál.

Vzory podstatných mien rozlišujeme podľa rodu, a to:

• mužský rod – CHLAP, HRDINA, DUB, STROJ, KULI,

• ženský rod – ŽENA, ULICA, DLAŇ, KOSŤ, GAZDINÁ, IDEA,

• stredný rod – MESTO, SRDCE, DIEVČA, VYSVEDČENIE.

Životnosť sa určuje pri podstatných menách len v mužskom rode a rozdeľuje sa na životné a neživotné podstatné mená. Medzi tie životné patria osoby a zvieratá v mužskom rode (Peter, kôň, otec, učiteľ,…), medzi neživotné patria všetky ostatné podstatné mená mužského rodu (stôl, automobil, vitamín, časopis,…).